Milí kámoši, tak viete si predstaviť, že už v starovekom Babylone si ľudia umývali zuby? Približne pred 3500 rokmi si Babylončania pri umývaní zubov pomáhali takými "žuvacími tyčinkami". Ale určite záujem o ústnu hygienu človeka sprevádza už od praveku - veď taký pästný klin určite dokázal vyčistiť chrup dokonale a hlavne raz a navždy, čo nedokáže žiadna moderná zubná kefka! Ale najviac sa hodil už aj podľa obyvateľov starovekej Mezopotámie 1800 rokov pred n. l. na rozdrvenie zubného kazu obyčajný dobre opracovaný kameň(pre menej náročných aj neopracovaný). Aj keď vyhnať zubný kaz nielen zo zubov, ale aj z hláv väčšiny ľudí sa podarilo až prírodovedcovi Jacobovi Christianovi Schäfferovi v roku 1757, možno povedať, že si ľudia vedeli dať do súvislosti chrup obalený zbytkami potravy so smrteľne zapáchajúcim dychom, čiernymi zubami a dokonca aj so zubným kazom! No a práve títo priekopníci ústnej hygieny hľadali po celé stáročia ideálny nástroj na čistenie chrupíku a vďaka nim každý deň oslavujeme čistením(alebo by sme teda aspoň mali) jeden z najúžasnejších výdobytkov modernej civilizácie - umelohmotnú zubnú kefku s úžasne jemnými nylónovými štetinkami!!

Okrem Babylončanov boli starostlivými čističmi zubov aj starovekí Egypťania a to už 3000 rokov p. n. l. Používali tenké vetvičky na jednom konci rozstrapkané do tenkých vlákien, ktorými si podľa odporučenia svojho zubného lekára čistili zuby najmenej dva krát za deň a dokonca aj múmiám svojich zosnulých príbuzných vyčistili zuby týmito vetvičkami . Aj v starovekej gréckej a rímskej literatúre sú infošky o drevených tyčinkách ktoré sú asi tak veľké ako ceruzka, ktoré sa za účelom čistenia chrupíku žuvali, až jeden koniec zmäkol, rozstrapkal sa a poslúžil ako primitívna kefka, zatiaľ čo druhý špicatý koniec slúžil ako špáratko na vyškrabávanie jedla medzi zubami. Najobľúbenejšie boli tyčinky z vetvičiek aromatických drevín, ktoré zároveň slúžili ako ústny deodorant.

Záznamy pochádzajúce z roku 1600 p.n.l. hovoria, že sa žuvacie tyčinky používali aj v Číne. Ich to ale prestalo po niekoľkých storočiach pravdepodobne baviť a tak v 15 storočí n. l. vynašli prvú štetinovú zubnú kefku podobnú tej našej umelohmotnej. Oholili krk divokého sibírskeho chlpatého čuda a získané chlpy vložili do bambusového alebo kosteného držiaku. Tento výtvor potom cestovatelia priniesli do Európy. Štetinový výtvor spočiatku nevzbudil v Európe záujem, pretože len málo ktorý obyvateľ starého kontinentu si vtedy zvykol čistiť zuby(milé deti neberte si zo starých Európanov príklad, boli to veľké prasiatka). Niektorí jedinci používali aspoň špáratká z husacích pierok, striebra alebo medi. Štetiny sa spočiatku zdali Európanom tvrdé - niet sa čomu čudovať. Museli mať z nedostatočnej ústnej dutiny zapálené a precitlivené ďasná. Skúšali teda používať inú zvieraciu srsť napr. konskú dokonca aj z jazvecov na drahé luxusné kefky. Štetiny z diviaka nakoniec zvíťazili a diviaky a iné svine boli kvôli štetinám prenasledované až do prvej polovice 20 storočia, kedy bol vynájdený nylón.

V 18 storočí začali byť Európania maškrtní. Vzrástla konzumácia cukroviniek a tým aj výskyt zubného kazu, ktorý sa vtedy úspešne liečil bolestivým až životne nebezpečným trhaním zubov. V ľuďoch sa náhle prejavil záujem o ústnu hygienu a vynález zubnej kefky bol prijatý s všeobecným nadšením. Kto ju nevlastnil bol považovaný za nemoderného a bol spoločensky znemožnený. Približne v roku 1780 bola v Európe vyrobená prvá masovo vyrobená kefka ktorej autorom bol Angličan William Addis Clerkenaldu. Addis a jeho nástupcovia produkovali krásne ručne vyrábané kefky - vďaka lacnej pracovnej sile si to mohli dovoliť. Od roku 1840 už kefky vyrábali väčšinou ženy, priamo vo svojich domácnostiach. Rukoväte boli vyrezávané z kostí(prevažne z holenných a bedrových) a do ich pracovných koncov boli pripevnené prírodné štetiny pripevnené tenkým drôtikom vo vyvŕtaných dierkach. Štetiny boli získané z krku prasiat - silne ochlpených prasiat zo Sibíru alebo severných oblastí Číny. Z produkcie zubných kefiek sa začal stávať biznis, ktorý v 20 storočí narástol do gigantických rozmerov. Ich masová výroba sa koncom 19 stor. rozvinula vo Francúzsku potom v skoro celej Európe a v roku 1885 aj v USA(prvý Američan, ktorý si nechal patentovať kefku bol H. N. Wadsworth, v roku 1850). O niečo neskôr francúzsky obchodníci múdro vyviezli toto remeslo do Japonska a Japonci ako je ich dobrým zvykom začali onedlho masovo produkovať najlacnejšie zubné kefky. V laboratóriách závodu Du Pont de Memours v USA vynašiel v roku 1937-38 pán Wallace H. Carothers úžasnú vec, ktorá dostala názov nylón. Tento materiál sa okamžite preslávil vďaka nylónovým pančuškám a kefke s nylónovými štetinami a stal sa symbolom modernej doby. Prvá nylónová kefka sa volala "zázračná kefka doktora Westa" a oproti odvtedy vyrábaným kefkám ktorých štetiny nedržali veľmi pokope, zle schli a poskytovali útočisko nežiaducim baktériám, mala značné výhody. Spočiatku nadšení zákazníci postupne odhalili aj jej slabinu- štetiny boli príliš tvrdé a poškodzovali ďasná. Tento problém vyriešili producenti zubných kefiek až po roku 1950, kedy vylepšili svoje výrobky mäkším nylónovými štetinami. Napriek tomu, že nový materiál zubnej kefky vynašiel Američan, väčšina jeho krajanov čistenie zubov príliš neobľubovala. Inšpirovala ich až udatná US army za druhej svetovej vojny kedy bola z praktických dôvodov zavedená ústna hygiena ako súčasť vojenského drilu. Ale prvú elektrickú kefku vymysleli v roku 1939 Švajčiari, no predávať ju začali Američania pod podozrivým názvom Broxadent. Kefka snaživo napodobovala pohyby pri klasickom ručnom čistení - jeho hlavička kmitala v jednej rovine dopredu a dozadu a tým bol dosiahnutý väčší čistiaci efekt. Z dnešného pohľadu je však taká kefka skôr vhodná na čistenie obuvi ako na čistenie zubov. V roku 1987 prišla revolučná elektro-kefka, ktorá na prvý pohľad vyzerala podobne ako klasická manuálna kefka, ale každý strapec štetín rotoval opačným smerom ako strapec vedľajší! Miesto toho aby kefka "Interplak" robila smiešne pohyby ako jej predchodcovia, prišla s rotačnou technikou, ktorá sa v rôznych podobách stala základnou črtou modernej generácie elektrických zubných kefiek. Napriek tomu, že dnes existuje veľa typov elektrických kefiek, sú si podobné tým, že ich čistiaca hlava obsahuje sadu rotujúcich štetín. Štetiny sú buď vsadené do kruhového útvaru, ktorý rotuje či osciluje alebo sa každý strapec štetín z ktorých sa skladá čistiaca hlava pohybuje zvlášť. Elektrické kefky sú dnes naozaj veľmi výkonné - sú schopné generovať 3000 až 7500 pohybov za minútu. Tie najmodernejšie, hovorí sa im sonické, navyše generujú vysoko frekvenčný, pulzačný pohyb, ktorý doslova trhá baktérie zubného povlaku na cimpr campr.

Niektorí spoluobčania majú tú výhodu, že si svoj chrupík môžu vybrať z úst čo je pre jeho čistenie veľmi pohodlné. Výrobcovia zubných kefiek myslia aj na týchto "šťastlivcov" a produkujú rôzne kefky na tzv. snímateľné náhrady - na zubné protézy, ktoré sa pred spaním odkladajú do poháru na nočnom stole. Tieto kefky sú navrhnuté tak aby čo najúčinnejšie vyčistili povrch zubnej protézy a zároveň aby ju nepoškodili. Aj keď v ústach chýbajú zuby, ich majiteľ by sa mal o ústnu dutinu starať a pravidelne čisti ďasná, pretože aj na nich sa ukladá povlak. K tomu najlepšie poslúži kefka s ultra mäkkými štetinami ktorá sa dá kúpiť v lekárniach alebo v špecializovaných predajniach.

/spracované podľa www.i-zuby.cz/